Mumio - tajomný horský balzam

Horský balzam zvaný mumio poznajú ľudia už cez 2000 rokov. Hovorili mu elixír života a bol pre nich všeliekom. V dávnych dobách si ľudia vážili horského balzamu viac než zlata. Verili, že táto tmavá živičná hmota dokáže predísť a vyliečiť mnohé nemoci, že je elixírom mladosti a sily. V každej zemi sa nazývala inak. Arabi ju poznali ako horský pot, obyvatelia Barmy jej hovorili krv hory a Mongoli šťava hory. Na Sibíri, v Burjatsku a na Altaji sa táto látka nazývala zemný alebo kamenný vosk. Ľudia sa pre ňu vypravovali do hôr na ťažko prístupné miesta, ktoré poznal málokto, a strážili jej tajomstvo ako oko v hlave. Prostým smrteľníkom bol prírodný balzam hôr nedostupný. Liečili sa ním len vládcovia a veľmoži. Aj keď sa vedcom podarilo rozlúštiť mnohé tajomstvá tejto látky, jej pôvod stále ešte zostáva nejasný.

HORSKÝ BALZAM PRE ORTOPÉDIU
Niekedy vedci objavujú znovu prastaré tajomstvá ľudového lekárstva ponorené do hlbín storočí. Tak to je i v prípade horského balzamu. Nemalú zásluhu má na tom uzbecký ortopéd profesor Adyl Šakirov. Už pred štyridsiatimi rokmi sa zaujímal o liečivé vlastnosti balzamu hôr a rozhodol sa, že ho použije k liečeniu zlomenín.
Ľudová tradícia vytrvalo pripisovala balzamu hôr zázračné vlastnosti. Tiež vyhlásení autori, trebárs Avicenna, sa vo svojich spisoch analyzujúcich starú východnú medicínu vyjadrovali o horskom balzame veľmi pochvalne. Boli však potrebné seriózne vedecké výskumy, aby ľudia pochopili, čo je v legendách a vyprávaniach o tomto elixíre života pravda, a čo výmysel.
Najprv však bolo treba onú záhadnú látku nájsť. Šakirov tím previedol prvú vedeckú expedíciu k výbežkom Ťan-šanu. Po dlhých a namáhavých pochodoch objavili vedci vysoko v horách na stenách malej jaskyne čiernohnedé až čierne útvary. Hustá živičná hmota tryskala priamo zo skaly a stuhla na nej. Tak teda vyzerá v prírode legendárny balzam! Profesor Šakirov uchopil čiernu hrudku a začal ju hniesť v prstoch. Rýchlo mäkla, čo bolo podľa slov miestnych neklamnou známkou kvalitného horského balzamu. Nečisté alebo falošné mumio zostáva tvrdé, telesným teplom nemäkne.
Vedci starostlivo zoškrabali živičné nánosy zo skaly a po návrate z hôr sa pustili do laboratórneho výskumu.
Prevádzali jeden pokus za druhým. Zistili, že balzam hôr je dvakrát ťažší než voda. Pri teplote plus 200 stupňov Celzia sa čiastočne taví, v otvorenom plameni horí, pričom nečadí a zanecháva po sebe šedý popol. Benzol, acetón, chloroform, metylalkohol a etylalkohol rozpúšťajú mumio čiastočne, zatiaľ čo lúhy rovnako dobre ako voda. Pôsobením kyselín vznikajú z horského balzamu produkty podobné rope.
Tato látka sa prejavila ako opravdivá zásobáreň stopových prvkov, bez ktorých sa podľa tvrdenia súčasnej vedy nemôže normálne vyvíjať žiadny živý organizmus. Mumio obsahuje vápnik, draslík, sodík, hliník, železo, horčík, fosfor, bór, mangán, síru, vanádium, zlato, striebro, meď, kobalt, berýlium, stroncium a vo forme prímesí tiež exotické prvky ako irídium, zirkónium, yttrium, ytterbirum, európium, skandium, telúr, gálium, gadolínium, idnium a rubídium.
Traumatológov zvlášť zaujímala  prítomnosť fosforu, vápnika a stroncia v tejto látke. Sú najpotrebnejším stavebným materiálom pre úspešnú obnovu kostnej drene. Neskrýva sa práve tu rozlúštenie magickej sily horského balzamu pri rýchlej liečbe zlomenín?
Ešte pred zahájením pokusov musel profesor Šakirov zistiť, či je horský balzam toxický alebo nie. Preto bola časť vzoriek daná farmakológom z Ústavu chémie rastlinných látok Akadémie vied Uzbekistanu. Dlhodobé skúšky preukázali, že tajomný elixír nie je toxický ani rádioaktívny, nie je karcinogénnou látkou a nemá negatívny vplyv na potomstvo. Okrem toho nestimuluje vývoj mikroflóry, ale naopak ho potlačuje.
Po tejto správe zahájili v Šakirovom laboratóriu pokusy na zvieratách. U psov, ktorým bolo podané mumio, vstrebávala operovaná kosť dvaapolkrát viac fosforu než u kontrolných zvierat. Z toho vyplynul záver, že balzam napomáha hromadeniu fosforu v miestach zlomeniny bezprostredne po úraze, teda v najkritickejšom okamžiku.

Z PRASTARÉHO BALZAMU MODERNÝ LIEK
Keď na začiatku šesťdesiatych rokov dostali vedci povolenie ku klinickému použitiu horského balzamu pri liečení zlomenín, ukázalo sa, že ľudové lekárstvo nevychvaľovalo elixír života nadarmo. Táto látka nielenže značne urýchľovala zrastanie kostí, ale zlepšovala aj celkový stav pacienta, posilňovala spánok a povzbudzovala chuť do jedla. Jeden príklad za všetky. Šesťdesiatšesťročný pacient utrpel zatvorenú zlomeninu ľavej kosti ramennej s posunutím kostných úlomkov. Podstúpil operáciu, pri ktorej mu lekári úlomky „uložili na svoje miesto" a predpísali mu zmienený preparát. Po pätnástich dňoch sa prejavili prvé príznaky tvorby kostnej drene a po tridsiatich dňoch zrástla kosť úplne. Liečenie teda prebehlo u staršieho človeka veľmi ľahko. Bežne ľuďom tohoto veku zrastá kosť v obdobnej situácii spravidla za tri až tri a pol mesiaca.
V roku 1967 obhájil Adyl Šakirov doktorskú dizertačnú prácu na tému „Vplyv mumia na regeneráciu (zrastanie) kostného tkaniva pri zlomeninách“. Obhajoba vyvolala veľký záujem odborníkov. Mumio sa začalo používať tiež na ostatných klinikách. Zistilo sa, že pomáha pri bolestiach hlavy, angíne, ochrnutí lícneho nervu, epilepsii, závratoch. Priaznivo pôsobí na žalúdok, endokrinné žľazy, pečeň, zlepšuje krvotvorný proces a činnosť srdca. Veľkú nádej vzbudzujú pokusy s využitím balzamu hôr k liečeniu nemocí z ožiarenia.

Stále nie je objasnené, akého pôvodu táto záhadná látka je, či rastlinného, živočíšneho či nerastného. Svedčí o tom výber niekoľkých z desiatok hypotéz:
„Ako ukázali mnohoročné pozorovania a výskumy, mumio nemožno zaradiť medzi prírodné útvary. Je to najskôr produkt kvasenia výkalov a moču divokých zvierať žijúcich v horách."
„balzam je ropného, živičného pôvodu. Hovorí pre to chemické zloženie a miesto výskytu. Taktiež to, že obsahuje viac než 20 stopových prvkov, svedčí o jeho príbuznosti s ropou."
„Podarilo sa zistiť, že mumio nemá s ropou nič spoločného. Sú to zrejme rôzne organické zbytky rozpustené vo vode, ktoré sa neskôr usadili v dôsledku odparenia vlhkosti na stenách jaskýň."
„Horský balzam je skamenený med s prímesou 0,5 až 2 percenta včelieho jedu. V každom prípade v sebe spája liečivé vlastnosti obidvoch."
Šakirov pokračoval vo výskumoch a zaujala ho správa Sankt Peterburgského ústavu pre vedecký výskum Arktídy a Antarktídy. Jeho pracovníci objavili mumio na šiestom kontinente. Analýza priniesla výsledky blízke údajom o stredoázijskom balzame hôr, ktoré Šakirov uverejnil už skôr. Uvedené správy v prvej chvíli nasvedčovali o nerastnom pôvode tejto látky. Veď v Antarktíde nie sú žiadne stromy, rastlinstvo, ani horské živočíchy.
Biochemik Rustam Jusupov študoval snímky z kozmu. Boli na nich zreteľne vidieť prstencové štruktúry na zemskom povrchu podobné mesačným kráterom. Vedci vyslovili názor, že to nie sú stopy po bombardovaní meteoritmi, ale ide o výsledky vulkanickej činnosti. Pritom nie lávového, ale výbušného typu, ktoré súvisia s odplynením Zeme. Každý taký „výdych" našej planéty sprevádzali gigantické zvraty vo vývoji zemskej kôry, ktoré viedli k jej hlbinným zlomom. Geológovia nazývajú tiež zlomy lineamenty. Tie pretínajú prstencové štruktúry ako dlhé šípy.
„Tieto prstence z kozmických fotografií som preniesol na mapu Strednej Ázie," vysvetľoval Rustam Jusupov. „Súčasne som na ňu vyznačil známe náleziská horského balzamu a dostal som zaujímavý obraz. Miesta nálezu záhadného elixíru sa zhodovali s lineamentami. To môže znamenať, že látka, ktorá tvorí mumio, prenikla z veľkých hĺbok zeme jej plášťom na povrch. Hovorí pre to i chemické zloženie mumia. Biosféra však tiež vniesla svoje korekcie, keď sa balzam, alebo presnejšie hlbinná látka predierala zemskou kôrou k povrchu. Podľa mojich zistení sa mumiový pás v našej zemi tiahne zo Strednej Ázie po horských systémoch ďaleko k východu, až na Kamčatku."
Ak sa táto domnienka potvrdí a ukáže sa, že mumio je nerastného pôvodu, potom to vzbudzuje nádej, že v hĺbke sú jeho prírodné zásoby prakticky nevyčerpateľné. Starodávny liek, ktorý k nám prišiel z hlbín, potom nebude vzácnosťou, ale dostupným a rozšíreným prostriedkom modernej medicíny.